V mojej rodnej dedine je budova, ktorá je rodinným domom mojej  matky a ktorý moji rodičia začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia prestavali na reštauráciu. V tých rokoch som sa ja ešte len stával dospelým, keď môj otec a mama už na to vynakladali hodne úsilia.
Vynaložili na to veľa práce, kým sa podarilo otvoriť brány reštaurácie Szarvas v Ohradoch. V začiatkoch to začalo pečením rýb a cigánskych pečienok  počas víkendov, v čom pomáhal takmer každý člen rodiny. Neskôr sme začali variť aj obedy a počas veľkej epidémie muselo byť zatvorené takmer všetko, vrátane reštaurácie. Jedného dňa som sedel v prázdnej reštaurácii, nebol tam žiadny hluk, len neprerušované ticho. Svet bol v tom čase v neistote a ja som nevedel, ako ďalej. Napriek tomu som chcel niečo iné. Chcel som k tomu celému pristupovať
s novým konceptom. V ten večer som sa pristihol pri tom, že zbúram starý barový pult a starú kuchyňu. Vedel som, že to nebude ľahké, ale vo vnútri som cítil, že toto je cesta ktorá ma posunie vpred. Proces zmeny je vždy ťažký, ale verím, že ak je človek vytrvalí a odhodlaní, tak si môže splniť svoje sny aj v tých najťažších časoch.